|
Slovenský orloj – bronzové plastiky historických osobností |
 |
Knieža Pribina – plastika je umiestnená v ľavom hornom výklenku orloja. Knieža Pribina je zobrazený s mečom v ruke. Pribina vládol v Nitre okolo roku 830. Jeho kniežatstvo sa rozprestieralo v úrodnej kotline rieky Nitry. Pod nadvládu Pribinu patrili aj kniežatstvá na východ od Malých Karpát. Pribina bol pohan, no jeho kostol v Nitre, ktorý vysvätil soľnohradský arcibiskup Adalrám, je prvým kresťanským kostolom na území západných Slovanov. Týmto činom vstúpil slovenský národ medzi kresťanské národy Európy. Neskôr bol Pribina z Nitry vyhnaný moravským kniežaťom Mojmírom. Svoj život ukončil v roku 861 ako vladár v Panónii pri Blatenskom jazere (dnes Balaton) na hrade Blatnohrad, ktorý dal vybudovať. Bronzovú plastiku kniežaťa Pribinu dal pre Slovenský orloj odliať pán Milan Jagnešák. |
|
|
Kráľ Svätopluk – plastika je umiestnená v pravom hornom výklenku orloja. Kráľ Svätopluk je zobrazený s korunou na hlave, keďže práve on sa stal prvým kráľom starých Slovákov. Po viacerých víťazstvách nad Nemcami sa Svätopluk stal mocným vladárom celej ríše, ktorá za jeho panovania siahala až po Panóniu, Čechy a po územie lužických Srbov. Celú ríšu Svätopluk odovzdal pod ochranu pápežskej stolice a zaslúžil sa o rýchle šírenie kresťanstva. Dokonca aj české knieža Bořivoj prijal krst na dvore kráľa Svätopluka z rúk arcibiskupa sv. Metoda. Najmocnejší slovenský kráľ, ktorého susedia nenávideli, pretože sa ho báli, umrel roku 894. Bronzovú plastiku kráľa Svätopluka dal pre Slovenský orloj odliať pán Branislav Petro. |
|
|
Anton Bernolák (* 3. X. 1762, Slanica– † 15. 1. 1813, Nové Zámky) – jeho plastika je umiestnená v ľavom dolnom výklenku vedľa astrolábu. Anton Bernolák bol slovenský rímskokatolícky kňaz a jazykovedec. Ako prvý kodifikoval spisovnú slovenčinu. Bernolákov pravopis vychádzal z trnavského nárečia. Jeho mimoriadny talent sa prejavil už v bratislavskom Generálnom seminári, kde sa zapálil za osvietenské reformy, a tam sa stal aj propagátorom národnobuditeľských snáh slovenského národa. Ovládal viacero cudzích jazykov od klasických až po moderné a mal na vtedajšiu dobu široké vedomosti zo všeobecných dejín, ekonomiky, medicíny, estetiky, hudby a politiky. Napriek tomu, že jeho aktivita bola zameraná na jazykovedné dielo, veľmi dobre si uvedomoval, že bez toho, aby obyvateľstvo žijúce na území Slovenska nepoužívalo živú reč v písomnom styku a v školstve nie je možné, aby sa formovalo na novodobý moderný národ. Bronzovú plastiku Antona Bernoláka dal pre Slovenský orloj odliať pán Pavol Masnica a Radoslav Hančinský. |
|
|
Ľudovít Štúr (* 28. X. 1815, Uhrovec - † 12. 1. 1856, Modra) – jeho plastika je umiestnená v pravom dolnom výklenku vedľa astrolábu. Ľudovít Štúr bol najvýznamnejší predstaviteľ slovenského národného života v polovici 19. storočia, poslanec uhorského snemu za mesto Zvolen v rokoch 1848-1849, kodifikátor súčasného slovenského spisovného jazyka založeného na stredoslovenských nárečiach (okolo 1843), jeden z vedúcich účastníkov Slovenského povstania v rokoch 1848-1849, politik, jazykovedec, učiteľ, spisovateľ a novinár. Patril medzi politických vodcov prvej Slovenskej národnej rady. Slovenská národná rada vyzvala v septembri 1848 Slovákov do ozbrojeného povstania za vydobytie si svojich národných a sociálnych práv. Bronzovú plastiku Ľudovíta Štúra dal pre Slovenský orloj odliať pán Ján Čierňava a Jozef Škorvaga. |
 |
Milan Rastislav Štefánik (* 21. 7. 1880, Košariská - – † 4. 5. 1919 tragická smrť Ivanka pri Dunaji). Jeho bronzová plastika je umiestnená v ľavom krajnom výklenku Slovenského orloja. Milan Rastislav Štefánik bol slovenský astronóm, politik, generál francúzskej armády. V rokoch 1914-1918 organizoval česko-slovenské légie v Srbsku, Rumunsku, Rusku, Taliansku a v roku 1918 protisovietsku intervenciu na Sibíri. Bol členom Národnej rady v Paríži, neskôr sa stal prvým česko-slovenským ministrom národnej obrany. Spolu s T. G. Masarykom bol hlavným tvorcom novej Česko-Slovenskej republiky. Zahynul pri leteckej katastrofe pri návrate na Slovensko. Národná rada Slovenskej republiky ocenila zásluhy M. R. Štefánika o slovenskú štátnosť osobitným zákonom. Bronzovú plastiku Milana Rastislava Štefánika dal pre Slovenský orloj odliať pán Igor Choma. |
|
|
Andrej Hlinka (* 27. 9. 1864, Černová – † 16. 8. 1938, Ružomberok). Jeho bronzová plastika je umiestnená v pravom krajnom výklenku Slovenského orloja. Andrej Hlinka bol slovenský rímskokatolícky kňaz, politik, vedúca osobnosť slovenského národného hnutia. Andrej Hlinka bol jedným zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Bol tiež spoluautorom Memoranda slovenského národa na Parížskej mierovej konferencii z 20. 9. 1919. Za národné veci bol viackrát odsúdený maďarskými, a neskôr aj česko-slovenskými súdmi. Národná rada Slovenskej republiky ocenila zásluhy Andreja Hlinku o slovenskú štátnosť osobitným zákonom. Bronzovú plastiku Andreja Hlinku dal pre Slovenský orloj odliať pán Martin Melicher a George Trabelssie. |
|
