V rámci prvej etapy sa uskutočnila celková rekonštrukcia všetkých plôch námestia. Zrekonštruovali sa inžinierske siete, položili sa nové dlažby a asfaltové koberce. Hlavným dlažobným materiálom sa stali štiepané kamenné kocky z granitu a čadiču. V centrálnej časti okolo fontány boli použité kamenné kocky z červenej švédskej žuly. Vzhľadom na to, že tvorcovia mali v úmysle vytvoriť v priestore centra obce pokojnú zónu najmä pre chodcov, štátna cesta bola v oblúku posunutá na okraj predpokladanej pešej časti Rínku. Spoločne s kamennými spomaľovacími pruhmi sa tak dosiahlo celkové spomalenie dopravného pohybu v centrálnej časti obce a tak sa vyšlo v ústrety chodcom pohybujúcim sa v priestore Rínku sv. Michala Archanjela. V rámci drobnej architektúry boli doplnené liatinové lavičky, stojany na bicykle, odpadové koše, ochranné koše okolo stromov a pod. Za zmienku stoja štyri liatinové lampy verejného osvetlenia, ktoré majú vo svojich pätách odliate erby Starej Bystrice.

V rámci druhej etapy obec začala postupnú rekonštrukciu všetkých objektov v priestore Rínku sv. Michala Archanjela. Zároveň prebiehali rokovania aj s vlastníkmi súkromných budov v záujme toho, aby si začali svoje objekty prispôsobovať celkovej architektonickej línii námestia. Neskôr bola dobudovaná Zbojnícka bašta, fontána so sochou sv. Michala Archanjela a Bielkov dom. Svoje objekty začali rekonštruovať aj niektorí vlastníci súkromných budov. Obec následne zrekonštruovala budovu Dolnej ZŠ a budovu Obecného úradu. V priestore školského areálu bola zrekonštruovaná budova Centra voľného času a vybudovali sa tu ihriská pre deti a mládež. V tomto priestore taktiež vyrástlo päť nových apartmánových domčekov, ktoré budú slúžiť ako ubytovanie pre turistov. V záverečnej fáze bol na priečelí Domu kultúry vybudovaný Slovenský orloj. Rínok sv. Michala Archanjela dnes predstavuje pre obec aj významný zdroj príjmov, nakoľko enormne vzrástol záujem o prenájom všetkých priľahlých obchodných priestorov.

Zbojnícka bašta – na jej mieste v minulosti stála budova starej hasičskej zbrojnice, ktorá bola zbúraná v druhej polovici XX. storočia. Neskôr tu bol parčík s informačnými tabuľami. Zbojnícka bašta bola postavená v rokoch 2003-2005. Svoje pomenovanie má od kameňa, ktorý je pred ňou umiestnený. Autorom Zbojníckej bašty je architekt Ivan Jarina. V spodnej časti objektu sú umiestnené štyri obchodné priestory. V zadnej časti sú vybudované verejné toalety. V hornej časti je umiestnená prevádzka pohostinstva s vyhliadkovou vežou a terasou. V ukončení veže je na otočnom mechanizme pripevnená obecná vlajka Starej Bystrice. Zaujímavosťou Zbojníckej bašty sú tri klenbové stropy v obchodných priestoroch, ako aj použité zdobenie krokiev a tragarov, vychádzajúcich z historických predlôh používaných v Starej Bystrici a v jej okolí. Niektoré kamenné segmenty pochádzajú z pieskovcového lomu v susednej Klubine. Architektonickou zvláštnosťou je aj padajúca terasa, ktorá symbolizuje hornatý kraj Kysúc. Zbojnícka bašta je typickým predstaviteľom architektúry tzv. modernej secesie, ktorá vychádza z tradičných materiálov a z tradičných remeselných postupov a techník.

	Zbojnícky kameň – ide o kameň, ktorý je umiestnený pred Zbojníckou baštou, a ktorý bol prenesený z vrchu Černatín. Vrch Černatín patrí medzi starobylé miesta obce Stará Bystrica a spomína sa už v roku 1417 vo viacerých listinách. Počas valašskej kolonizácie sídlil na Černatíne aj valašský vojvoda Ján Kýčera. Podľa legendy boli na Černatíne kamene, na ktorých tancovali víly so zbojníkmi. Podľa tejto legendy, kto si na tomto kameni aj dnes zatancuje, splní sa mu jeho najtajnejší sen. Jeden z týchto kameňov bol prenesený na Rínok sv. Michala Archanjela a bol umiestnený pred Zbojníckou baštou.
	Základná škola – tzv. Dolná škola. Táto budova zo 60-tych rokov XX. storočia sa po svojej rekonštrukcii v rokoch 2007-2009 stala novou dominantou Rínku sv. Michala Archanjela. Monumentálne pôsobia najmä kamenné piliere na priečelí, ktoré v predchádzajúcej podobe neboli. Veľmi pôsobivé sú aj desiatky krokiev s nazdobenými koncami, ktoré svojou rebrovou pravidelnosťou a početnosťou umocňujú celkový výraz budovy. Autormi návrhu rekonštrukcie sú architekt Ivan Jarina a akademický sochár Viliam Loviška. Pred budovou školy je umiestnená bronzová busta Dr. Karola Brančíka, významného starobystrického rodáka, ktorú vytvoril akademický sochár Martin Pala v roku 2005.
	Budova obecného úradu – prestavba a nadstavba budovy začala v roku 2006 podľa projektu architekta Ivana Jarinu. V nadstavbe budovy vznikli dva byty. Nový vzhľad budovy zapadol do celkovej architektonickej koncepcie Rínku sv. Michala Archanjela. Výrazná je najmä čelná stena s balkónom a schodiskom. Kamenné schodisko je celé zhotovené s klubinského pieskovca. Počas povrchovej ťažby kameňa v susednej obci Klubina bol v lome objavený zvláštny kamenný segment, ktorý je dnes vložený v priečelí schodiska. Ide o fosílny nález pravdepodobne z Treťohôr, a predstavuje skamenené zvyšky pravekých červov a odtlačkov ich pohybu. V schodisku sú taktiež umiestnené pečate symbolizujúce jednotlivé osady Starej Bystrice.
	Kostol sv. Michala Archanjela – bol postavený v neogotickom štýle v roku 1892 po požiari starého dreveného kostola. Počas svojej existencie bol viackrát rekonštruovaný. Najväčšie rekonštrukcie sa uskutočnili po II. svetovej vojne, keď bol na viacerých miestach zasiahnutý delostreleckou paľbou, a potom po roku 1989. Časť rekonštrukčných prác sa uskutočnila počas pôsobenia farára Doc. ThDr. Mariána Šurába, PhD. v rokoch 1989-1994, druhá veľká časť počas pôsobenia farára vdp. Pavla Marettu v rokoch 1997-2009. V tomto období sa uskutočnila generálna rekonštrukcia strechy, veže a fasády kostola. Kostol sv. Michala Archanjela patrí medzi najvýznamnejšie dominanty obce a farnosti Stará Bystrica.
	Bielkov dom – názov pochádza od rodiny Bielkovcov, ktorým patril pôvodný dom, postavený na mieste dnešného parčíka. Pôvodný Bielkov dom pripadol v rámci odúmrte obci Stará Bystrica. Počas generálnej rekonštrukcie námestia v rokoch 2004-2009 bol pôvodný Bielkov dom zbúraný a na jeho mieste bol podľa projektu architekta Ivana Jarinu postavený nový obytný dom so šiestimi nájomnými bytmi. V prednej časti je predstavaná predajňa s drevenými laubňami. Zaujímavosťou budovy je klenba nad vchodom do predajne z červenej pálenej tehly, ktorá pochádza z historickej starobystrickej tehelne. Druhá klenba nad vchodom do predajne je zhotovená z pieskovca z lomu v Klubine. Hnedočervená štítová farba, ako aj bledomodrá omietková farba, ktoré sú použité na fasáde budovy, sa v minulosti používali na vonkajšiu farebnosť niektorých historických rodinných domov v Bystrickej doline

Kolenov dom – dom patriaci rodine Kolenovej. Na mieste súčasnej stavby bol postavený starý dom, ktorý slúžil pre obchodné priestory a služby. Na konci 90-tych rokov XX. storočia bol starý Kolenov dom zbúraný a na jeho mieste bol postavený súčasný objekt. Počas generálnej rekonštrukcie Rínku sv. Michala Archanjela v rokoch 2004-2009 bolo priečelie budovy prestavané podľa projektu architekta Ivana Jarinu s cieľom zosúladiť tvar objektu s architektúrou ostatných budov na námestí, pričom boli akceptované predstavy majiteľa a investora pána Tibora Kolenu. Zaujímavosťou objektu je súmerne padajúca trámová konštrukcia podhľadu prestrešenia terasy.

Križkov dom – ide o najstaršiu budovu na Rínku sv. Michala Archanjela. Dom patrí rodine Križkovej. V minulosti bola v spodnej časti umiestnená predajňa firmy Baťa aj s výkladmi do námestia. Na základe požiadavky majiteľa a investora rodiny Križkovej sa pripravuje v budúcnosti architektonické zosúladenie tejto budovy s ostatnými budovami na Rínku sv. Michala Archanjela. Zaujímavosťou budovy budú slnečné hodiny, ktoré budú umiestnené na západnej stene objektu a budú ďalším astronomickým ukazovateľom na Rínku sv. Michala Archanjela.

Socha sv. Michala Archanjela – ochrancu starobystrického ľudu

K úcte svojho patróna postavila

Obec Stará Bystrica v roku 2006.

Autor: Akad. sochár Viliam Loviška.

Spoluautor: Akad. sochár Marcela Lovišková.

Socha sv. Michala Archanjela, umiestnená na obnovenom Rínku sv. Michala, je vytesaná z bieleho kameňa, Vračanského vápenca, vyťaženého v Bulharsku. Autor sochy a fontány akad. sochár Viliam Loviška stvárnil sv. Michala Archanjela netradične, a to najmä motívom krídel, ktorými drží meč – kríž, čo pripomína kňaza zahaleného plášťom a držiaceho monštranciu. Tento motív zdôrazňuje ochranný symbol sv. Michala Archanjela – patróna starobystrického ľudu. Sčasti zahalená tvár je symbolom bytosti anjela, ako prostredníka medzi človekom a Bohom. Zadná časť sochy symbolizuje porazeného hada – satana v zobrazení keltskej ornamentiky. Po stranách je znázornených desať kruhov symbolizujúcich desiatnik ruženca. Do týchto kruhových útvarov budú postupne vkladané bronzové pečate so symbolmi obcí, do ktorých sa presťahovali väčšie komunity pôvodných obyvateľov Starej Bystrice. Socha sv. Michala Archanjela vznikala od myšlienky po realizáciu dva roky. Slávnostne bola odhalená a posvätená v septembri 2006.